Príbehy
Príbehy:
1.časť : More than this
„Mami?Mamíí!“ kričala som na mamu z Joshovej izby. Nevedela som čo sa s ním deje, ale nevedelasom ani čo mám robiť. Ked´ pribehla mama začala po mne kričať :„Čo robíš? Ved´ volaj sanitku preboha!!" Rýchlo som hladala v bunde môj mobil a vytočila 112. :„Dobrý večer, tu je Kate Wolfová. Môj brat má strašné bolesti, podľa všetkého v bruchu." s plačom som hovorila do telefónu. „Môžete mi povedať vašu adresu a kolko má ten chlapec rokov?" „Holubová 433/84 Bratislava a má 6 rokov." S mamou sme čakali v čakárni kým bol Josh na vyšetrení. „Neboj sa mami, všetko bude fajn." No mama mi neodpovedala. Možno sa bála najhoršieho alebo ma mala za magora. Ked´ konečne doktor vyšiel hned´ som mu z tváre nič pekného nevyčítala. Sadol si na volné miesto vedla nás a povedal :„Nebojte sa, je v poriadku. Leží na izbe a hned´ ráno ho môžete prísť pozrieť." Hned´ v tej chvíli som si vydýchla, no on pokračoval „No mám pre vás jednu zlú správu. Má rakovinu pokročilého štádia. Problém je ten že ju má práve na žlčníku kde sa síce dá operovať...." uplakaná mama ho doplnila :„Ale bude to stáť kopu peňazí ktoré nemáme." V tej chvíli sa mi zastavil celý svet. Josh? To stvorenie na ktoré som čakala 10 rokov, ten najúžastnejší človek na svete? O čom to ten muž hovorí? On nikdy nebol chorý, nikdy mu nebývalo zle. Po tvári mi stekali vodopády slz a mama odpadla. Doktor sa jej snažil pomôcť ale ja som tam len tak sedela. Posledných 6 rokov bol mojím zmyslom života. Nemala som žiadneho chlapca, žiadne kamarátky. Ked´ bola mama v práci bola som s ním len ja. Ked´ sa v septembri začal učiť do školy, bola som pri ňom len ja. Nikdy sa s ním neučila mama. Vždy som bola akoby jeho mamou ja. Mama prišla z práce o desiatej v noci a odchádzala o piatej ráno. Videli sa len cez výkendy, aj to vždy mama pracovala na nejakej brigáde. Nikdy som jej to nevyčítala. Nemali sme peniaze, bola to jediná možnosť. Každé ráno ho odprevadiť do školy, potom sa s ním naučiť, pozerať Phineas & Ferb.... Nevedela som si predstaviť deň bez neho. Bol súčasť môjho života. Prirástol mi k srdcu. Mama sa prebrala a ledva lapala po dychu. Doktor nám povedal že by sme radšej mali ísť domov pretože nás za Joshom aj tak nepustia.
Na druhý deň som prišla do nemocnice sama pretože mamin šéf povedal že ak nepríde, už nemusí chodiť nikdy. Josh bol hore a s úsmevom na tvári už na mňa čakal. :„Kate, už som si myslel že ma tu necháte. Už ma to bruško vôbec nebolí, myslím si že môžeme ísť domov." Chcelo sa mi pri pohlade naňho plakať, ale ked som videla tie jeho hnedé očká musela som sa smiať. „Neboj sa drobček, ani sa nenazdáš a hned´ si doma." No v tom videl slzu v mojom oku. Chytil ma za ruku a povedal :„Ja zomrem, však?" Tá odpoved´ ma zarazila. Začala som tak plakať ako nikdy. Prečo je to tak nespravodlivé? Komu kedy ublížil? Poriadne som ho objala a povedala :„Už nikdy nič také nehovor. Ty nikdy nezomrieš. Ja ťa nikdy nikomu nedám." a on ma len silno objal.
Ked´ prišla mama domov, čakala som ju na balkóne s pohárom čaju. :„Zlatíčko, ani nevieš ako mi týmto pomôžeš. Strašne som uťahaná. Josh už spí?" Boli to už tri týždne čo sa vrátil z nemocnice. Nič o tom nevedel. Mama nad operáciou ani nerozmýšlala pretože sme nemali naňu ani z d´aleka peniaze.Ja som si hladala prácu kade tade ale nikde som si ju nájsť nemohla. Práve sa skonči školský rok a jediné čo som chcela je celé leto pracovať na Joshovu operáciu. „Katie, počúvaš ma?" prebudila ma mama zo zamyslenia. „Ano mami, len som sa zamyslela." „Viem že stále myslíš na tú operáciu, ale 10 000 eur nanaberieme ani keby čo robíme." vždy to skončila touto vetou. „Prečo by sme nenahrabali? Keby sme sa o to aspoň pokúsili." Mama ma pohladkala po pleci a povedala :„Budeme sa modliť" „Mami..on má rakovinu. Tu nepomôže ani svätená voda, ani tvoje modlitby, ani bylinky. Tu pomôže iba operácia." No ona ma už nepočula pretože odišla do svojej izby. Najhoršie je ked cítite beznádej. Tak strašne chcete niekomu pomôsť a všetko zmeniť, ale nejde to. Ak by som mohla, zapredala by som orgány, dušu dokonca by som aj šlapala. Ja chcem len aby môj brat bol živý
Ohladom práce som strácala nádej. Až raz....len tak som šla do Auparku. Prejsť sa a pozrieť čo je nové. Aj ked som tam nikdy neminula ani cent pretože som na to nemala peniaze. Vždy som pozerala na dievčatá čo idú a sú ovešané taškami z rôznych obchodov. Prechádzala som okolo nejakého výberu modeliek. Bol rovno pred tou fontánou kde sú vždy nejaké akcie. V tom ma zastavila jedna pani. Mohla mať okolo 40, krátke blond vlasy, chudá. „Ahoj, môžem vedieť tvoje meno?" s úsmevom na tvári sa mi prihovorila :„Kate Wolfová." neisto som jej odpovedala a podala jej ruku. „Ja som Jessica Gothová a hladám tu ludí do svojej agentúry. O nič nejde, len či by si nemala záujem len sa odfotiť a uvidíme čo s tebou dalej." Pomali sa so mnou presúvala k jednému fotografovi. „Nie prepáčte, nemyslím si že som nejaká modelka a nemám vôbec čas." snažila som sa od nej rchlo dostať preč. „Dobre drahá ale niektorí moji obchodní partneri ponúkajú za jedno fotenie 8000eur." V tom som sa otočila ako družica. A mám to! Dakujem ti Bože že si ma v tomto nenechal. Môj život opäť začínal dávať zmysel.
2. časť: More than this
Z agentúry sa mi ozvali hned´ na druhý deň. Ale vraj len na konkurz. Nevedela som o čo ide a za normálnych okolností by som sa nevystavovala pred foťákmi, no inú možnosť som nemala. Nešlo tu o moju česť, ani o moje ego, šlo len o Josha a jeho život. Mama s týmto nápadom nesúhlasila, ale bola rada aspoň tomu že máme nejakú šancu a vedela že mňa od tohoto nikdy neodhovorí.
Dnes je konkurz. Vôbec niesom vystresovaná.Prečo by som mala? O nič nejde. Obliekla som si veci ktorá my požičala naša suseda. Nechcela som tam dojsť v mojej starej mikine a roztrhaných džínsoch.Nebola som oblečená extra sexy. Len tak jednoucho, biele tričko, modré rifle a k tomu balerínky.A samozrejme šperk ktorý mi dala suseda ako bonus.Každé dievča chce zaujať svojím výstrihom alebo pekným zadkom. Ja zaujmem jednoduchosťou. A bola som o tom presvedčená.
Prišla som pred nenápadný domček, ak by som prešla okolo nikdy by som si nemyslela že je to modelingová agentúra. Otvorila som velké sklenené dvere a vtedy som ani len netušila ako sa mi od základov zmení život....Prišla som do velkej miestnosti. Na stenách boli plagáty slávnych modeliek, hercov, spevákov a na koženej sedačke sedela Jessica s kávou v ruke. :„Kate, už na teba čakáme. Pod´." Všimla som si že som v celej miestnosti len ja. „A kde sú ostatné dievčatá?" opýtala som sa Jessicy. „Ach, drahá my ostatné nepotrebujeme." ešte viac som ničomu nechápala. Zaviedla ma do menšej miestnosti. Sedel tam nejaký muž. Okolo 50, briadka, nie až tak moc šedivý. Ale voňal čiže pochádzal z bohatých pomerov.:„Kate, toto je Steve Cornel. Producent a režisér." predstavovala ma. :„Hi..nice to meet you." V rýchlosti som sa otočila na Jess. :„On je Angličan? A producent? Myslela som že je fotograf."začala sa smiať. „Och nie drahá, nepôjdeš nič fotiť. Pánovi Cornelovi si sa zapáčila ale chce ťa do videoklipu." vyvalila som na ňu oči :„Do akého videoklipu?" Jessica ma zakríkla :„Už žiadne otázky. Pán Cornel ti úplne všetko vysvetlí.Vieš dobré po anglicky?" Prikývla som. Posadila som sa vedla neho a on začal: „Kate, poznáš skupinu One Direction?" spýtal sa. „Hej, niektoré spolužiačky majú ich fotky na zošitoch, ale nikdy som ich nevidela dôkladne ani nepočula ich hudbu." pokračoval..„Majú natáčať klip k piesni NaNaNa, ak chceš môžem ti ju neskôr pustiť. Hrala by si tam jedno z piatich dievčat. Nič viac len smiať sa, chodiť, sem tam sa s niekm objať a tak." „Môžem trochu divnú otázku?" prikývol „Kolko za to dostanem?" Bolo mi to naozaj trápne sa pýtať ale za 100 eur tam nepôjdem. Strápňovať sa s piatimi chalanmi ktorý si myslia že sú králi sveta a nič si nevážia. „15 000 eur." Padla mi sánka. „A ešte k tomu si týždeň v Londýne a stravu máš zdarma, aj ubytovanie." Tak týmto ma fakt prekvapil. Toto som nečala. Nielenže tým zaplatím Joshovu operáciu ale nám ostanú aj peniaze na chemoterapiu a rôzne iné veci ktoré budeme na jeho vyliečenie potrebovať. A k tomu, vždy som chcela vidieť Londýn. „Tak pán Cornel, kedy začíname?" začal sa smiať a povedal „V piatok o desiatej sem príd´, s kuframi, pasom, a všetkými potrebnými vecami." Stavala som sa na odchod a v tom povedal. „Kate, chcem aby si prišla normálne oblečená a pretože viem z akých si pomerov, tu máš peniaze a kúp si nejaké veci na seba." Podal mi do rúk zväzok bankoviek a odišiel. Ešte stále som stála a nechápala.
Takže, je piatok. Ja sedím v lietadle smer Londýn. Sedím tu len s Cornelom a ešte k tomu v prvej triede. Chudina letuška tu za mnou bola už sto krát a každý krát som jej povedala že si nič neprosím. Sa musí už cítiť trápne.
Taxík nás vzal do velkého hotela v centre mesta. Vyzeralo to tam naozaj krásne. Nikdy som v takom luxusnom hoteli nebola. Teda nebola som ani v jednom okrem lyžovačky na Donovaloch kde boli rozpadnuté postele. Lepšie povedané, takýto luxus som ešte nevidela. Prišla som na izbu kde boli dalšie 4 dievčatá. Prvé čo som cítila bol acetón. Bože oni si tu určite lakujú nechty. Z dverí vybehla vysoká blondínka: „Ahoooj, ja som Alexie." s úsmevom ma zdravila. „Ja som Kate." nenávidela som ked som moje meno musela poangličťovať ale tý ludia by to nevedeli vysloviť. Podala som jej ruku ale ona ma objala. Ježiši Kriste toto bude večer. Zoznámila som sa s dalšími tromi. Volali sa Rose, Amanda a Kim. No dalej som tam už byť nemohla pretože komentáre typu ako si mám ostrihať vlasy a bože ty si krásna som fakt nechcela počúvať. Kedže bolo teplo, obliekla som si len kraťase, biele tielko a mikinu. Všetko som to doladila rôznymi blbosťami čo som si nakúpila a šla som spoznávať Londýn.
Ako prvé som chcela vidieť Big Ben a Temžu. A kedže som to mala hned blízko hotela stihla som si zájsť ešte do Starbucksu pre Latté.
Oprela som sa o múrik a pozerala na Temžu. Asi po piatich minútach ku mne prišiel nejaký chalan :„Nieje to krásne? Chodím sem každý deň" Pozrela som sa naňho. Mal čierne vlasy, hnedé oči, tmavší. „Som tu prvý krát, ale dala by som všetko za to aby som sa na to mohla pozerať každý deň" Rozprávali sme sa dlho. Rodina, škola, Londýn. No nevedela som jeho meno. Zrazu len odišiel. Nebrala som to ako nič viac. Len náhodné stretnutie.
-Zayn:
Každý večer som chodil po chodníku popri rieke s kapucou na hlave aby ma nikto nespoznal.Už som chcel ísť späť do hotela ked som zbadal dievča. Hnedé vlasy, modré oči, dokonalé pery. Nebola to láska na prvý pohlad ale páčila sa mi. Bola niečím iná. Nevyzerala ako Londýnčanka. Oni sa vždy niekam ponáhlajú. Tu vidím len turistov ktorý nemajú naponáhlo. Ale ona turistka nebola. Nemala so sebou tašku. Len v ruke kelímok zo Starbucksu. Ano a teraz som pochopil že tu už minutu na ňu čumím a zamýšlam sa nad ňou a ostatný na mňa pozerajú ako na blbca. Tak som k nej pristúpil. :„Nieje to krásne? Chodím sem každý deň" Otočila sa na mňa, ale čakal som inú reakciu. Ona ma asi nepoznala.„Som tu prvý krát, ale dala by som všetko za to aby som sa na to mohla pozerať každý deň" odpovedala. A vtedy som si všimol že má neskutočne krásny úsmev. Posadili sme sa na trávnik a rozpávali sa, no ja som nevedel ani len jej meno pretože ked som videl dav dievčat ako na mňa zazerá radšej som utiekol. Ale to budem lutovať asi dokonca života.
-Kate:
Prišla som na izbu a oproti mne sa vyrútili 4 grácie. Panebože, tak som sa ich zlakla.:„Kate, už si tu?? Rýchlo sa obleč, ideme sa zoznámiť s chalanmi." „S chalanmi?" nechápavo som na ne pozerala „Ano ved s One Direction" a všetky začali kričať. O môj bože to radšej zjem potkana a zapijem ho kravským močom ako s tymito štyrmi tráviť večer. „Prepáčte baby ale som unavená, niekedy nabudúce" Nemala som nič proti nim, vlastne mala. Tie umelé nechty, podprsenky a mobili pohádzané po celom apartmáne. Asi skončím na sedačke v obyvačke. A tam som aj zaspala.
Ráno ma zabudil telefón -Cornel- Pozrela som sa na hodiny 10:30. Do riti ja mám byť už pol hodinu na nahrávaní. Rýchlo som si obliekla legíny, balerínky a dlhšie tričko. „Cornel? Kam mám prísť?" „Preboha Kate kde trčíš, chalani na teba už čakajú" kričal na mňa. „No tak sa z nich všetci pokakáme. Aj oni sú len ľudia." „Druhá ulica v pravo od hotela velký modrý dom, hned to uvidíš. Len vojdi dovnútra." Čo najrýchlejšie som sa tam snažila dostať... Ked´ som prišla rýchlo som buchla velkými železnými dverami ktoré viedli dovnútra.Potom som šla do daľších. Celá unavená sa o ne oprela a v tom som zbadala tých 5 magorov.
-Zayn:
„Chalani, keby ste ju videli. Najkrajšia baba na svete." Niall sa na mne stále smial a Harry na mňa hádzal smiešne pohlady:„OO Zayn, ty náš romantik, ktorý ani nevie jej meno." Do izby prišiel už asi šiesty krát Cornel a pýtal sa či sme nevideli dievča. „To bude nejaká namyslená fyflena ktorá si zabudla napudrovať nos alebo našla výpredaje. S tou v páre nebudem." hovoril Harry. Stále som ju mal na mysli. Chcel som ju vidieť. Ona naozaj nevedela kto som. V tom sa rozrazili zadné dvere :„Preboha ktorý debil s tým zasa tak búcha a kedy dojde tá baba čaká sa len na ňu."nervózne kričal Louis. V tom sa otvorili naše dvere a ja som myslel že odpadnem. Bola to ona!! Ale očividne si nás nevšimla lebo celá spotené spadla rovno na zem. Potom otvorila oči a ja debil som jej len zamával. Potom sa len zobrala a utekala za Cornelom. Harry sa otočil rovno na mňa a povedal: „Mýlil som sa, toto bude moja partnerka v klipe."no ja som hned´ zareagoval „No nie, to je tá čo som ju včera stretol. Ona je moja" „Ja som si povedal prvý" nahnevane na mňa pozrel. „Ja som ju videl prvý." bránil som sa.V tom zakročil Niall :„Ste normálny? Bože ste jak malý, je to len baba. BABA!....A okrem toho je moja!" Začali sme sa o ňu biť a Liam s Louisom na nás mali super zábavku.
-Kate:
5 obyčajných chalanov. Jeden mal kučeravé vlasy, ďalší blonďiak, ten jeden bol ten čo som ho včera stretla a další dvaja sa spolu v kúte rozprávali. Kozmetička ma stále malovala „Ste si istá že niesom omalovávanka?" Bože ale musím vyzerať. Potom ma naobliekali do šatov a boli sme pripravené. Prišli sme do miestnosti kde boli len kameri a obyčajné zelené plátno. Každá z báb sa vrtela pri nejakom chalanovi. V tom sa spoza mňa niekto ozval. :„Ahoj, ja som Harry. Asi ma ešte nepoznáš však?" prihovoril sa „Nie, niesom moc človek ktorý sa pohybuje medzi ľudmi aby som mala informácie o hviezdach. A dokonca nemám doma ani internet." s hrôzou v očiach na mňa pozrel :„To naozaj? Preboha!"V tom sa vyrútil ten další: „Harry!!!Ja ťa zabijem, a tvoje vnútornosti nechám zjesť žralokom.Prečo si ma zavrel do skrine. Dobre, už viem prečo" v rýchlosti na mňa pozrel :„Prepáč Zayn ale rozprávam sa tuto s dámou, nevyrušuj" tak už viem ako sa volá ten druhý. Radšej som odišla preč pretože sa schylovalo k hádke.